O svatom Mikulasovi

Svätý Mikuláš, (gr. Άγιος Νικόλαος, Ágios Nikólaos, * asi 270 – † 345/352) sa narodil v gréckom meste Patara v rímskej provincií Lycii v Malej Ázii.

Životopis 

Mikuláš sa narodil do bohatej kresťanskej-gréckej rodiny manželom Epifaniovi a Ioanne. V mladosti sa podujal na cestu do Jeruzalema, kde si pozrel zvyšky Kristovho kríža a Kristov hrob. Podľa legendy Mikuláš študoval v Alexandrií, pričom cestou z Alexandrie do Myri (grécke mesto v Mikulášovej rodnej Lýkií) mal zachrániť muža, ktorý padol cez palubu. Keď potom ľoď dorazila do Myri, v meste vyberali nového biskupa, nakoľko predošlí zomrel. Chceli vybrať "muža, ktorý víťazí" (gr. Νίκη, Niki=víťazstvo). Keď sa to dopočul človek, ktorého Mikuláš zachránil, navrhol, aby bol za biskupa vybraný obetavý Nikolaos, ktorý nosí aj meno víťazstva ( νίκη, niki=víťazstvo, λαοί, laoi=ľud). Ako biskup pomáhal kresťanom, ktorí boli prenasledovaní počas vlády Diokleciána. Zachránil mnoho životov, keď vykúpil svojim bohatstvom mnoho odsúdených kresťanov. Na svoje náklady dal postaviť aj nemocnicu. Mikuláš sa stal pre svoje činy obľúbeným biskupom, ale napriek tomu aj jeho cisársky režim zatkol a na svoj trest čakal vo väzení. Avšak v tejto dobe (313) vydal cisár Constantinus milánsky edikt, v ktorom sa povolovalo vyznávanie kresťanstva a tak bol Mikuláš oslobodený.

Po oslobodení sa z neho stal arcibiskup. Jeho najznámejším činom je určite zachránenie troch dcér. V meste bol totiž jeden otec rodiny, ktorý však prišiel o peniaze a tak jeho tri dcéry mali začať robiť prostitútky. Keď sa to však dozvedel Mikuláš, rozhodol sa im pomôcť. Na noc dal do mešca peniaze a položil ich na okno domu, v ktorom bývala táto rodina. Toto zopakoval aj ďalšiu noc a majiteľ domu bol zvedavý, kto je ten dobrodinec. Na tretí den si teda na Mikuláša počkal a keď dával mešec na okno tak sa mu poďakoval, no Mikuláš mu povedal, aby toto tajomstvo o ňom neprezradil. Dokopy za tri noci dal každej dcére 100 aureov. Tak zároveň mal otec peniaze na veno pre dcéry. V roku 325 n.l. sa Mikuláš zúčastnil prvej cirkevnej synódy v Bithýnskej Nikomédií, kde bol aj rímsky cisár Constantinus. Tu sa Mikuláš pohádal s nepravým kresťanským učením alexandrijskeho biskupa Ariosa (arianizmus) a dokonca podľa legendy udrel Ariosa do tváre, za čo ho cisár na nejaký čas mal dokonca zavrieť do väzenia. Sv. Mikuláš zomrel pokojnou smrťou 6. Decembra roku 330 (podľa iných 345 alebo 352). Jeho telo bolo uložené do sarkofágu a namočené do myrhy. V roku 1087 námorníci z juhoitalského mesta Bari zobrali z Myri tento sarkofág a umiestnili ho v Bari, v chráme sv. Štefana (Ναός του Αγίου Στεφάνου). Počas jednej bohoslužby sa údajne zo sarkofágu začalo prúdom valiť také množstvo myrhy, že veriaci ju pozbierali do flašiek a používali ju proti rôznym chorobám. Aj dnes je v sarkofágu stále veľa myrhy, niektorí vravia o zázraku a o večnej myrhe v hrobe Sv. Mikuláša. Z jeho kostrových pozostatkov moderní vedci spravili rekonštrukciu Mikulášovej tváre.

zdroj: wikipedia